Kyon v Londýne

Kamaráti, tak tentokrát ma to zavialo do Londýna! Všade samé červené autobusy, autá jazdia na opačnej strane cesty a ľudia pijú čaj s mliekom – nepochopiteľné, keď je čistá voda stokrát lepšia! A tie veveričky? Drzé, prefíkané a vždy krok predo mnou. Ale práve to robí Londýn taký vzrušujúci – každý park vonia novými dobrodružstvami a každá ulička skrýva niečo, čo ešte musím preskúmať.

TOP miesta, ktoré sme v Londýne navštívili

Tower Bridge

Hneď na začiatok musím spomenúť, že Tower Bridge je dog-friendly! Ide o ikonický most, čo vyzerá ako z rozprávky, ale vraj je to len seriózna inžinierska záležitosť z roku 1894. No úprimne? Mňa viac zaujímalo, prečo tam toľko ľudí robí selfíčka namiesto toho, aby si užili tú vôňu Temže. 

London eye

Tak tu kamaráti, bohužial nás s chlpami nepúšťajú. Ale je tam takáto krásna trávnatá plocha, kde sa môžete prebehnúť a troška si poňuchať.

Big Ben

Trochu ma sklamalo, že nebol až taký „big“, ale zas má cool zvuk – niečo medzi gongom a susedovým zvončekom. Určite doporučujem aj prechádzku popri Temži.

St James’s Park

IDoporučujem všetkými tlapkami, krásny park s veľa obyvateľmi každého druhu. Najviac som sa kamarátil s veveričkami! Ale poviem Vám, že boli poriadne drzé!

Hyde park

Hyde Park je psí raj uprostred rušného Londýna. Kým ľudia obdivujú jazero a jazdcov na koňoch, ja som mal nos plný vôní, veľa práce s konárikmi a oči stále na stopkách – lebo veveričky tu vládnu ako praví páni parku!

Kensington Gardens

Kensington Gardens sú ako tichší brat slávneho Hyde Parku – menej ruchu, viac elegancie. Tu sa cítim ako psí lord: labky na mäkkej tráve, nos v kvetinových vôňach a oči na stopkách, či sa náhodou neobjaví ďalšia veverička. A keď sa prechádzam popri kráľovskom paláci, mám pocit, že mi patrí celé kráľovstvo… aspoň na chvíľu.

Preprava v Londýne so psom

Londýnske metro je ku psom veľmi kamarádske. Stačí keď si dobre vychovaný psík, si na vodítku (menší v taške či prepravke) a cestujete si tu naozaj kráľovsky. Nepotrebujete ani lístok! Tie isté pravidlá platia vo vlaku a v autobusoch. Dočítali sme sa však, že keď je autobus preplnený, môže vodič psíka odmietnuť prepraviť.

A teraz topka: v metre som sa správal tak podstivo a slušne, že si miestni mysleli, že som vodiaci pes! Áno, vážne. Sedel som vzorne pri paničke, nikam som neťahal, pozeral múdro… až tak, že za ňou prišla pani zo stanice, či nás môže previesť cez asistenčný vchod. Lucia chvíľu nechápala, potom sa usmiala, poďakovala – a ja som sa cítil ako profík v službe. Len bez vesty. A so zvedavým ňufákom.

Ďalšie dobrodružstvá zo Spojeného Kráľovstv

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud

Dánske hygge

Čaute kamoši! Tu opäť Kyon, svetobežník, cestovateľ a teraz aj oficiálny sprievodca po Dánsku – krajine, kde som si prvýkrát sadol na pláži a povedal si: „Toto je hygge.“ (Prekladať netreba – každý pes vie, keď je hygge.) -> Cesta tam  -> Moje top pláže ->...